Naši nováčikovia v kategórii mladších žiakov nie len že miešali karty počas sezóny, ale podarilo sa im dostať na tohtoročné Majstrovstvá Slovenska rovnakej kategórie.
Náš mladý tím, ktorý stále získava skúsenosti, zvládol tento krst ohňom nad očakávania a z turnaja si odnáša množstvo cenných skúseností a zážitkov, ktoré im nik nezoberie. Tešíme sa, že sa naši mladí nezľakli a vôbec nestratili v poriadne nadupanej konkurencii. Na turnaji sme obsadili pekné 11. miesto.
Výsledky v skupine:
Devils Čadca vs. Florbalová akadémia Martin 1:1
Devils Čadca vs. ŠK PB Puschkin 4:1
Devils Čadca vs. ŠŠK Stars Lipany 0:7
Devils Čadca vs. ŠK Lido Prírodovedec Bratislava 3:5
Osemfinále
Devils Čadca vs. FaBK ATU Košice 1:4
O 9.–12. miesto
Devils Čadca vs. FBK Michalovce 6:0
Devils Čadca vs. Florbalová akadémia Martin 3:9
Pôsobenie takto zhodnotil tréner Peter Jurga:
„Na začiatku bolo slovo. A to slovo bolo môžeme. Nebolo to len obyčajné slovo, ale iskra, ktorá zapálila niečo, čo vtedy ešte nikto nevedel pomenovať. Tak sa začal prvý tréning. Skupina detí, ktoré sa navzájom sotva poznali, si prvýkrát podávala ruky, skúšala prvé prihrávky a hľadala spoločný rytmus. Ešte netušili, že práve vstúpili do príbehu, ktorý ich preverí, zmení a nakoniec spojí.
O týždeň neskôr už stáli na palubovke v svojom prvom ligovom zápase. Prehrali rozdielom triedy. A nebolo to poslednýkrát. Prehry sa kopili ako vlny, ktoré sa neúnavne lámu o ten istý útes, tvrdé a nekompromisné, akoby skúšali, koľko ešte tento tím unesie. Každá jedna bola rana, ktorá bolela. A keď sa zdalo, že už je toho priveľa, začali nás opúšťať hráči. Objavila sa frustrácia, pochybnosti, nedôvera. Vzduch zhustol, ticho medzi deťmi bolo ťažšie než samotné prehry. No jedna vec nezhasla. Tímový duch. Ten tichý, ale neoblomný hlas, ktorý hovoril, že aj keď je cesta ťažká, stále má zmysel kráčať ďalej. Práve tento duch rozfúkal malý plamienok nádeje po prvom vyhratom zápase. Plamienok, ktorý túžil rásť, túžil vyhrať ďalší a ďalší zápas. Každé malé víťazstvo bolo palivom pre oheň, ktorý začal svietiť ako svetlo na konci tunela.
A to svetlo bolo čoraz jasnejšie. Tým tunelom sa kráčalo na Majstrovstvá Slovenska mladších žiakov. Plameň prežil búrky aj víchrice. Prežil odchody, prehry, zranenia, slzy aj pochybnosti. Ostal horieť v srdciach jedenástich, ktorí to nevzdali. Jedenástich, ktorí si povedali, že môžeme nie je len slovo, ale rozhodnutie. Rozhodnutie ísť ďalej, aj keď všetko hovorí, že by to bolo jednoduchšie vzdať. A teraz prišli Majstrovstvá. A tam ten plameň znovu vyrástol. V zápase proti Michalovciam, tímu, ktorý vyhral nad Púchovom o devätnásť gólov a počas turnaja neprehral o viac ako štyri, sa z plameňa stala vatru. My sme im dali šesť gólov. A oni nám ani jeden. To nebol obyčajný zápas. To bol dôkaz. Manifest. Vyhlásenie, že tvrdá práca a viera dokážu prepisovať príbehy. Že aj malý tím môže spôsobiť veľký otras. Že aj deti, ktoré kedysi prehrávali o desať, môžu raz vyhrať o šesť. A tak sa stalo, že tím o jedenástich hráčoch, po deviatich mesiacoch práce, po prvej sezóne v mladších žiakoch, skončil medzi jedenástimi najlepšími tímami na Slovensku. Nie je to rozprávka. Je to realita detí, ktoré sa nevzdali. Detí, ktoré pochopili, že víťazstvo nie je len výsledok, ale cesta, ktorou sa k nemu ide.
A preto dnes vyslovujeme veľké ĎAKUJEM tým, ktorí stáli pri nich od prvého tréningu až po posledný hvizd na MSR. Rodičom, ktorí ich vozili, podporovali, povzbudzovali, verili im aj vtedy, keď oni sami neverili sebe. Starým rodičom, ktorí im dávali nádej, lásku hrdosť, ktorá sa nedá kúpiť. A napokon ďakujeme tým, ktorí tvorili tento príbeh na ihrisku: Matúš ŠTEFÁK, Adrián OLŠOVSKÝ, Šimon SERDEĽ, Damián BADŽGOŇ, Andrej TUCHYŇA, Dominik KYSA, Filip KURIC, Marko GELAČÁK, Ľubomír KORDEK, Tobias MELNIČÁK a Adriana ŠPILÁKOVÁ. Jedenásť detí, jedenásť príbehov, jeden tím. Usain Bolt raz povedal, že štyri roky trénoval, aby bol o štyri stotiny rýchlejší. My sme trénovali jedenásť mesiacov, aby sme boli medzi dvanástimi najlepšími. A teraz si len počkajme, čo bude o štyri roky. Lebo ak na začiatku bolo slovo môžeme, dnes už vieme, že môžeme oveľa viac. “
Na záver sa hrdo pochválime Matúšom Štefákom, ktorý sa na turnaji dostal medzi TOP 20 najlepších hráčov v kanadskom bodovaní, obsadil 19. miesto s celkovo 13. bodmi (10 gólov, 3 asistencie), na čo sme hrdí a veríme, že sa takto bude dariť v budúcnosti nie len Matúšovi, ale aj ostatným chlapcom a dievčatám.
Mladší žiaci na MSR pod vedením trénera Petra Jurgu a Alexa Hordynského.
